Krásne,mladé dievča,Alejandra Rivera Hill,z nie bohatej,ani nie chudobnej rodiny žije so svojou matkou a bratom v Acapulcu. Každý rok sa snažia ušetriť si peniaze na dovolenku. Tento rok bola Alejandra so svojou rodinou na Miami. V prvý deň sa s bratom Antoniom vybrali poobzerať si pláž a okolie ich hotela. Ako sa tak prechádzali Alejandra zbadala,že sa k nim zozadu približuje nejaký chlap. Zľakla sa a hneď to oznámila bratovi: „Antonio,niekto ide za nami,bojím sa.“ Antonio sa rozhliadol objal sestru a povedal jej: „Neboj sa Alejandra,hneď si to s ním vybavím.“ Alejandra odpovedala: „Ďakujem ti braček,neviem čo by som bez teba robila." Zrazu bol ten chlap úplne blízko. Keď už jeho prítomnosť začítil aj Antonio,otočil a hrubo sa ho opýtal: „Baví ťa to?!“ Jeho odpoveď znela: „Prepáčte,zdalo sa mi,že Vás poznám,tak som sa chcel presvedčiť,volám sa Ricardo.“ Antonio mu na to povedal: „Človeče,nemohli ste sa približovať trochu normálnejšie? Alejandra je úplne vystrašená! A inak,ja som Antonio a Alejandra je moja sestra.“ "Teší ma Ricardo," ozvala sa trochu nesmelo Alejandra. Ricardovi sa Alejandra na prvý pohľad zapáčila a tam sa opýtal: „Ste odtiaľto, z Maiami?" Antonio začal rozprávať: „My sme..." Avšak Alejandre sa Ricardo tiež páčil, skočila bratovi do reči a povedala: „Sme tu len na dovolenke,dnes sme pricestovali. A ty?" Ricardo sa príjemne usmial a povedal: „Ja som odtiaľto,ale zajtra odchádzame..." hneď na to smutne dodal „...sťahujeme sa." „Čo keby sme dnes večer išli do kina a potom na večeru? My to budeme brať ako uvítaciu párty v Maiami a ty zas ako rozlúčkovú. Čo vy dvaja na to?" povedal Antonio. „Je to skvelý nápad!" skríkli na raz Ricardo a Alejandra. „Takže sa stretneme o 20.00 na tomto mieste a potom pôjdeme na miesto kam nás zavedieš,Ricardo." odpovedal Antonio. Ricardovi zazvonil mobil,keď sa naň pozrel hneď vedel,že musí ísť. "Prepáčte,ale už musím ísť. Takže večero o 20.00 . Majte sa," povedal Ricardo a odišiel. Alejandra bola strašne šťastná a šúčastne strašne smutná. Šťastná bola z toho,že ide večer von s tým nádherným mužom a nešťastná z toho,že ho viac možno neuvidí. Antonio to videl a snažil sa ju rozveseliť: „Tak čo sestrička,už si si vybrala šaty na večer? Mohla by si si už konečne nájsť priateľa,nechceš snáď ostať na ocot,však?" ale Antoniove slová ju nepotešili,ba skôr ju asi ešte viac zarmútili. V tom však vošla do izby Juana,Antoniova a Alejandrina mama: „Čo sa deje deti?" „Mami,ahoj. Alejandra si vyberá šaty. Večer totiž ideme do kina a na večeru s jedným chalanom,ktorého sme stretli keď sme sa boli prejsť," povedal Antonio. "S akým chalanom?" povedala s údivom Juana. "Keď sme sa boli prejsť zoznámili sme sa s jedným chalanom. Volá sa Ricardo," vraví Alejandra a hneď na to sa napája Antonio „Ricardo...Ricardo sa sestričké páči." „Buď ticho Antonio!" vraví nahnevaným hlasom Alejandra. „Tak dobre,vyber si tie šaty a choďte," Juana si zťažka vzdychla a dodala „O koľkej vlastne máte to stretnutie?" "O 20.00 ... o 20.00, Antonio,to je o pol hodiny!" vraví zrýchleným hlasom Alejandra. "To vravíš mne Alejandra?! Veď ja som už pripravený," odpovedal Antonio. "Prepáč Antonio,som veľmi nervózna. Pomôž mi vybrať šaty Antonio,prosím," „Zober si tieto,červené. Podľa mňa sú najkrajšie." povedal Antonio a usmial sa.
z teba cosi bude
(Simca, 31. 8. 2010 12:42)